Máj, máj, máj, zelený
Máje ako kultúrny jav boli známe už v antike, ako symboly ochrany pred zlými duchmi a chorobami. Neskôr mládenci stavali dievčatám máje ako symbol zelene,života, aby boli dievčence pekné, štíhle a zdravé.
Stavanie májov
Zo správy z roku 1255 sa dozvedáme, že v Achene (Nemecko) stavali stromy na 1. mája, na Turíce a na Jána pred kostol, radnicu, pred domy popredných mešťanov a všeobecne vážených osôb ako prejav úcty a žičlivosti. Odtiaľ už nebolo ďaleko k myšlienke postaviť máj aj pred dom obdivovaného dievčaťa.
V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča, ba za určitých okolností mohlo nadobudnúť právny význam. Svedčí o tom rozhodnutie cirkevného súdu v Čechách, ktorý roku 1422 uznal právoplatnosť manželstva na základe sľubu lásky a vernosti a postavenia mája. Neskôr nadobudli máje u nás diferencovaný význam:
- v prvom prípade postavil mládenec máj len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal;
- v druhom boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce;
- tretí variant bol ten, že máj dostalo síce každé dievča, no ak malo svojho mládenca, jej máj bol iný ako tie, ktoré boli kolektívnou pozornosťou mužskej mládeže.
V hornom Gemeri dostávali ešte v prvej tretine 20. storočia dievčatá máje len od svojich nápadníkov. Neskôr mládenci postavili máj každému dievčaťu v dedine. Zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou dievčaťu súcemu na vydaj, breza bola poctou kolektívnou. V tomto regióne sa stavali máje na turičné sviatky či "rosadlie".
Súčasťou stavania mája bola obchôdzka mládencov s muzikou po domoch, kde postavili máj, tancovanie s dievčatami, spev príležitostných piesní, pohostenie a obdarovanie mládencov (naturáliami, neskôr peniazmi), hry, (chorovody) a spoločná zábava.